Prvočísla

Prvočíslo je prirodzené číslo väčšie ako 1, ktoré je bezo zvyšku deliteľné len jednotkou a sebou samým.

 30. októbra v r. 1978 o 21:00 po 1800 hodinách počítačového času našiel počítač toto dovtedy najväčšie známe prvočíslo. Dá sa vyjadriť i v tvare . Objavili ho Laura Nickelová a Curt Noll, stredoškoláci z Haywardu v Kalifornii. Curt Noll sa preslávil o niekoľko mesiacov neskôr ešte väčším prvočíslom 23209 -1. V máji 1979 Harry Nelson z inštitútu Livermore Lab. našiel prvočíslo 244497 - 1, ktoré je približne druhou odmocninou prvočísla Curta Nolla...

Hoci na vzhľadanie prvočísel dnes existujú počítačové programz, postup, ako sa k nim dopracovať, vymyslel už gréckz matematik Eratosetenes z Kyrény (275 - 194 pred Kr.). Tento algoritmus, ktorým dokážeme vzynačiť všetkz prvočísla menšie ako ľubovoľne yvolené číslo, nazývame Eratostenovo sito. V tabuľke súzakrúžkované prvočísla menšie ako 100.

Eratostenovo sito

zdroj: https://www.mathos.unios.hr/~cbaric/wp/sito.jpg

Postupujeme číslo za číslom:

1) Najskôr vyčiarkneme číslo 1, pretože jednotka sa nepovažuje za prvočíslo.

2)Zakrúžkujeme 2-kuako najmenšie kladné prvočíslo. Teraz prečiarkneme každé druhé, číslo teda všetky násobky dvojky.

3)Zakrúžkujeme3-ku, ktorá je caľším prvočíslo, a pečiarkneme každé číslo ktoré je násobkom trojky. Niektoré z týchto čísiel sú už prečiarknuté, pretože sú násobkom 2-ky.

4)4-ka je už prečiarknutá, teda pokračujeme dalej.

5) Zakrúžkujeme 5-ku (dalšie prvočíslo) a prečiarkneme všetkyjej násobky.

...

Takýmto spôsobom pokračujeme až po 100. Nakoniec je každé číslo buď zakrúžkovné (ak je to prvočíslo) alebo je prečiarknuté(ak prvočíslom nie je).

Päť platónovských telies 

Telesom označujeme každý 3 rozmerný objekt.Môže to byť skala, fazuľa, guľa, pyramída, kocka, krabica atd. Zvláštnu kupinu konvexných telie objavili staroveký Gréci. Nazývame ich pravidelné mnohosteny alebo platónovské telesá. Hoci žiadne z nich neobjavil Platón (427 - 347 pred Kr.),pomenovanie po ňom dotali zrejme preto že podrobne študovalich vlastnoti.

Pravidelný mnohosten je charakteristický tým že jeho povrch tvoriazhodné rovinné mnohouholníkyPríkladom je kocka ktorej steny ú rovnaké štvorce. Kváder už pravidelným mnohostenom nie je, lebo všetky jeho steny nie sú zhodné obdĺžniky. Existuje len päť pravidelných mnohotenov: pravidelný štvorsten (tetraéder), šesťsten (hexaéder), oemsten (oktaéder), dvanásťsten (dodekáder) a dvadsaťten (ikoaéder). 

Na obrázkoch vidíme plášte (siete) mnohostenov z ktorých môžeme poskladať všetky pravidelné telesá.